La Paz - hlavné mesto bosoriek
Jedno z najzaujímavejších miest, ktoré som počas svojich ciest navštívila, rozhodne bolo bolívijské mesto La Paz. Je to skutočne unikátne mesto. Už len pohľad naň, keď do neho prichádzate, vás ohromí.
Do La Paz sme sa dostali z Peru. Prechádzali sme cez pre mňa veľmi zvláštnu colnicu. Pešo sme prešli z peruánskej strany na bolívijskú a takmer nikto nás neprezeral. Nutné je len dostať tie správne pečiatky. A tak sme sa z jednej strany jazera Titicaca dostali na tú druhú, bolívijskú. Pri drevených stolíkoch „u zmenárnikov“ sme vymenili peniažky a už sme sa tešili na Bolíviu. Kedysi to bola jedna spoločná krajina, spoločná zem. V dobe príchodu Španielov bol kraj okolo La Pazu súčasťou úžasnej Inkskej ríše.
Cesta do mesta La Paz bola lemovaná zasneženými vrcholkami Ánd. Krajine aj v súčasnosti naďalej vládnu hlavne Indiáni a ich veľkou obľubou je štrajkovať a počas štrajku blokovať prístupové cesty. A tak aj náš autobus sa musel pobrať bočnými cestami, ktoré z nás takmer vytriasli dušu. Ale príchod do La Pazu stál za to – pohľad na mesto je jedným z najkrajších v Latinskej Amerike. Mesto leží hlboko dole a postupne sa šplhá do výšky kopcov. Ťahá sa od nadmorskej výšky 3000 metrov do 4100 metrov. Ako keby sa chcelo vyšplhať hore do neba.
La Paz je jedno z dvoch hlavných miest Bolívie. Presne tak, La Paz je sídlom bolívijskej vlády, ale sídlom niektorých celoštátnych inštitúcií a oficiálnym hlavným mestom je mesto Sucre. Ale všetci si už na toto rozdelenie rolí medzi mestami zvykli.
Mesto má vďaka svojej polohe neobvyklý charakter a rovnako je aj osobitý spôsob života jeho obyvateľov. Keď zídete dolu, možno bude na vás okolitý ruch pôsobiť hekticky, ale mesto vás postupne očarí. Premávka na cestách je neustále upchaná, stále sa tu trúbi. Napriek tomu mesto pôsobí tak zvláštne letargicky. Rozdielne skupiny ľudí na uliciach a námestiach vytvárajú veľmi pestrú spoločnosť. Ženy indiánskeho pôvodu zvané cholas majú na hlavách svoje typické „burinky“. Neustále vás tento pohľad bude nútiť premýšľať, ako táto klobúková ozdoba vlastne drží na ich hlavách.
Stredom mesta je Plaza Murillo, pomenované po najznámejšom bojovníkovi za nezávislosť Bolívie Domingovi Murillovi. Na námestí nájdete katedrálu a budovy kongresu, vládny palác s gréckymi stĺpmi, medzi ktorými stojí čestná stráž v červeno-zlatých uniformách. Na námestí ľudia postávajú, posedávajú na lavičkách a je tu tiež neuveriteľné množstvo holubov.
Pred naším príchodom na námestí prebiehala demonštrácia. Slzný plyn sa ešte celkom nerozplynul, takže sme aj my trochu pocítili jeho následky. V meste sme natrafili na ďalšiu demonštráciu, ktorej sprievod sa ťahal na ulici pod nami. Visutý nadchod bol však plný policajtov, ktorí tu celkom pokojne postávali. Jednoducho sme pomedzi nich prešli. Neďaleko Plaza San Francisco mestom prechádza najväčšia, niekoľko kilometrov dlhá ulica Avenida del Prado, jednoducho nazývaná Prado. Vedie do dolného mesta, ktoré je plné koloniálnych stavieb, moderných výškových budov a parkov.
Dušou, srdcom a bruchom mesta sú však trhy. Aspoň sa to tak hovorí. Mne sa La Paz zdal celý jediným veľkým trhom. Na trhoch sa vykladá ovocie, zelenina, pečivo, mäso ale hlavne zemiaky, ktorých odrody som ani nevedela narátať. Ruch trhu sa vinie hore vyššie do uličiek, stúpa a rozťahuje sa takto po celom meste. My stúpame s ním a pociťujeme nadmorskú výšku. Ale napriek tomu nás láka každá ulička a pohľad na unikátne stánky.
Najobľúbenejším trhom je určite „trh bosoriek“ – mercado de las Brujas. Je to kúzelná ulička, kde ženy s tajuplným výrazom ponúkajú čokoľvek. A môžem potvrdiť, že rozhodne nemajú núdzu o záujemcov. Sú tu prášky na uhranutie, na zvýšenie potencie, na zamilovanie sa, rôzne lieky proti čomukoľvek a na čokoľvek. A samozrejme aj veľa prostriedkov na krásu žien. Niektorých možno šokuje pohľad na sušené embrya lám, ktoré majú zabezpečiť, že ak sa zamurujú do všetkých štyroch rohov domu, stavba bude pevná a prinesú požehnanie. Ako sa hovorí: iný kraj, iný mrav. Nuž, kto vie. Rozhodne sme si však nejaké amulety kúpili. Veď s bosorkami sa neradno zahrávať.
Čo, alebo lepšie povedané kto mestu dominuje, tak to sú hlavne ženy. Hrdé ženy, ktoré rovnako hrdo nosia svoj kroj – bohatá naberaná sukňa a spodničky (pollera), šatka cez hlavu (mantilla) a šatka cez ramená po vzoru inkských princezien. Patrí k tomu aj pôvodne anglická „burinka“, ktorá sa do Bolívie dostala koncom 30. rokov 20. storočia. Klobúčik vyzerá ako keby bol o číslo – dve menší na tmavých vlasoch žien.
La Paz je rozhodne zážitkom, na ktorý sa nezabúda. A snáď sme si od bosoriek odniesli len požehnanie.