Genetickým majstrom živočíšneho sveta sa stala miniatúrna dafnia. Dafnia, obľúbená pochúťka akvárijových rybičiek, je prvým kôrovcom, ktorému vedci zmapovali kompletnú dedičnú informáciu, genóm. Ukázalo sa, že mikroskopická dafnia obyčajná (Daphnia pulex) má takmer 31-tisíc génov, teda asi o osemtisíc viac ako človek. Odhady celkového počtu ľudských génov sa dlho líšili a nie raz sa pohybovali aj na hranici stotisíc. Pred niekoľkými rokmi ich genetici konečne zrátali; ukázalo sa, že ich máme...

Výskum amerických myší ukazuje, ako zvieratá získavajú svoju farbu. CAMBRIDGE. Nový výskum doložil rozhodujúcu úlohu jemných zmien aktivity génu Agouti na farbe a vzorovaní srsti amerických myší. Výsledky sú potenciálne cenné pre chovateľov zvierat všeobecne, osobitne súťažných a domácich miláčikov. V časopise Science to oznámil štvorčlenný tím, ktorý viedla Hopi Hoekstra z Harvardovej univerzity v Cambridge, štát Massachusetts. Prvou autorkou článku bola jej kolegyňa...

Vedci našli v antarktickom jazere čudný virofág, ktorý sa „kŕmi" inými vírusmi. BRATISLAVA. Ešte pred pár rokmi sme nevedeli, že niečo také môže vôbec jestvovať. Vírusy totiž sú drobné „živé" systémy, ktoré napádajú bunky a proti ktorým sa liekmi príliš nedá brániť. V roku 2008 však vedci zistili, že aj vírus má svoje vlastné vírusy. Štruktúry, ktoré podobným spôsobom ako vírusy napádajú bunky a ich DNA, napádajú samotné vírusy. Prvý takýto virofág nazvali Sputnikvírus. Teraz vedci objavili...

Analýza upravených génov akvarijnej rybky priniesla novú nádej na liečbu zhubného kožného nádoru Melanóm je menej rozšírený, no veľmi zhubný druh rakovinového nádoru. Vzniká najčastejšie na koži, môže sa objaviť aj inde. Lekári v celom svete ročne diagnostikujú okolo 160-tisíc nových prípadov. Melanóm je zodpovedný za tri štvrtiny úmrtí na rakovinu kože. Iba v USA sa v roku 2009 vyskytlo 68-tisíc nových prípadov, 8700 pacientov s touto diagnózou zomrelo. Príčinou melanómu môže byť aj nadmerné...

Prečo človek starne? A ako starnú bunky, čo starnutie riadi a ako to môžeme využiť pri liečbe rakoviny? Aj to sú otázky, ktorými sa zaoberajú biológovia Ľubomír Tomáška a Jozef Nosek. Živé organizmy by mohli žiť večne. Dá sa to predstaviť. Stačí „len", aby sa ich bunky donekonečna obnovovali. Stačí „len", aby sa množili a pritom nestarli. Čo však pekne znie, je v skutočnom svete oveľa zložitejšie. Keďže elixír života alchymisti ani vedci dodnes nenašli - a nenašla ho ani sama príroda - niekde...