Pradávne vírusy vymenili šírenie sa medzi organizmami za množenie sa vnútri jedinej bunky. BRATISLAVA. Je to jedna z najväčších záhad súčasnej vedy. Nachádza sa v jadrách bunky, je absolútne kľúčový pre život a riadi procesy, ktoré sa v organizmoch odohrávajú. No dnes vieme iba to, že ani nie dve percentá genetického materiálu človeka sa priamo podieľajú na našom živote. A vôbec netušíme, na čo slúži veľká väčšina nášho genómu. Časť z neho však pochádza od pradávnych vírusov, ktoré sa...

Vedecké blogy špekulujú, či aj Veľký hadrónový urýchľovač objavil novú časticu. ŽENEVA, BRATISLAVA. V európskom fyzikálnom superstroji neďaleko Ženevy možno objavili stopy po Higgsovom bozóne. Takéto správy sa objavili na niektorých blogoch, ktoré sa zaoberajú časticovou fyzikou. Na verejnosť sa totiž dostala interná správa vedcov pracujúcich na Veľkom hadrónovom urýchľovači. V abstrakte tím štyroch fyzikov pracujúcich na detektore Atlas píše, že okolo energií 115 GeV objavili zvláštny úkaz,...

Objav novej častice môže priniesť aj novú fyziku. Ale aj hmla na Marse, supervýbuch vo vzdialenej galaxii a budúcnosť kozmu. Taký bol týždeň vo vede. Čo sme si všimli Poznáme rôzne hviezdne systémy. Niektoré majú jednu hviezdu, iné dve či dokonca tri. Takúto trojhviezdu zloženú z červeného obra a dvoch červených trpaslíkov teraz astronómovia objavili pomocou observatória Kepler. To však nie je prekvapením. Prekvapením je, že hviezdy zvyčajne produkujú istý zvuk a tento červený obor to nerobí....

Ľudstvo by sa malo vrátiť na Mesiac. A potom pristáť na niektorom z asteroidov či Marse, myslia si vedci. BRATISLAVA. Pred päťdesiatimi rokmi sa vybral človek prvý raz do kozmu. Výročie tejto udalosti však znovu odštartovalo úvahy, kam by sa mali ľudia vydať v budúcnosti. Magazín Scientific American navrhol niekoľko možností: Mesiac, Mars, blízke asteroidy aj takzvaný Lagrangeov bod. Mesiac Po našej prirodzenej družici sa ľudia už prechádzali. Presnejšie, pri šiestich amerických misiách sa...

Odborníci zistili, ako vedie tučná strava k cukrovke 2. typu. CHAPEL HILL. Nové pokusy konečne odhalili presný mechanizmus, ako strava s vysokým obsahom nasýtených tukov vedie k cukrovke 2. typu, v súčasnosti jednej z najväčších zdravotných hrozieb na svete. V časopise Nature Immunology to predbežne online oznámil osemčlenný tím, ktorý viedla Jenny Tingová z University of North Carolina School of Medicine v americkom Chapel Hill. Už viacero desaťročí je známe, že ľudia...

HOUSTON. Pri príležitosti 30. výročia prvého letu raketoplánu a 50. výročia prvého letu človeka do vesmíru americký Národný úrad pre letectvo a vesmír NASA oznámil, do ktorých múzeí v USA prevezú raketoplány po skončení programu ich vesmírnych letov. Raketoplán Atlantis zostane na Myse Canaveral v centre pre návštevníkov Kennedyho vesmírneho strediska. Kozmickú loď Endeavour budú môcť ľudia obdivovať v Kalifornii (California Science Center). Americkí senátori už skôr informovali, že novým...

Vedcom sa naskytla šanca preveriť teórie o tom, ako bude morský ekosystém reagovať na klimatickú zmenu. BRATISLAVA. Náraz veľkej ľadovej kryhy do antarktického ľadovca spôsobil minulý rok oddelenie veľkého pásu ľadu, vďaka čomu svetlo preniklo do doteraz zahalenej rozsiahlej časti Južného Oceánu. Vedcom sa tým naskytla možnosť uskutočniť experimenty, ktoré by im mohli pomôcť pochopiť klimatické zmeny. Odlomený ľadovec Incident, pri ktorom plávajúci ľadovec narazil...

Slnečné žiarenie je problémom v Austrálii. Mohlo by byť aj na opačnej strane zemegule. Keď plánujete výlet do severských krajín, zvyčajne uvažujete o teplom oblečení, vetrovkách či čiapke. Obávate sa skôr omrzlín ako rakoviny kože. No čoskoro by práve rakovina alebo spálenie mohli byť vážnym problémom. Myslia si to vedci, ktorí hovoria o silnom úbytku ozónu nad Arktídou. Mohlo by to viesť k vytvoreniu prvej arktickej ozónovej diery. Prvá ozónová diera? Život, najmä ten zložitejší, je extrémne...

„Zákony kvantovej fyziky v princípe umožňujú spracovať informáciu rýchlejšie ako ktorýkoľvek klasický počítač," hovorí teoretický fyzik VLADIMÍR BUŽEK z Fyzikálneho ústavu SAV. Pracuje aj na vytvorení kvantových počítačov. Uľahčujú nám život. Počítajú za nás úlohy, pomáhajú riadiť kozmické lety či operovať ľudí. No aj keď sa hovorí, že rýhlosť počítačov sa zhruba každé dva roky zdvojnásobuje, niekedy nadobudnete pocit, že sú stále príliš pomalé. Pretrváva pocit, že potrebujeme novú generáciu...

Raketoplány lietajú do kozmu už tridsať rokov. Človek dokonca päťdesiat. Pripomeňme si preto najvýznamnejšie momenty v doterajšom dobývaní kozmu. Sovietsky Sputnik sa sa 4. októbra v roku 1957 stal prvou umelou družicou Zeme.  Laika, pes, ktorý sa stal prvým zvieraťom v kozme.  Štart vesmírnej lode Vostok na palube s Jurijom Gagarinom. Jurij Gagarin sa 12. apríla v roku 1961 stal prvým človekom, ktorý sa dostal do vesmíru.  Sovietsky kozmonaut Alexej Leonov. Dňa 18....