Najnechutnejšie jedlá sveta - fuj!
Svetobežník, fotograf jedál a pokrmov, Neil Setchfield, za posledné tri roky doslova prečesal svet pri hľadaní najhorších a najbizarnejších potravín. V týchto dňoch už niektoré krajiny môžu ponúknuť jeho novú knihu fotografií s názvom „Fuj! Veci, ktoré ľudia jedia“.
Celý projekt začal vtedy, keď si na trhu v Phnom Penh v Kambodži vzal omylom vyprážané tarantuly. Hoci on nemal dosť odvahy na ich zjedenie, pretože sa mu rozvíril žalúdok, pavúky schoval v minibare svojej hotelovej izby a rozhodol sa, že nasledujúce ráno to musí odfotografovať. Táto príhoda podnietila bláznivý nápad cestovať po svete a hľadať ďalšie podivné potraviny.
Od tej doby videl, no väčšinou i ochutnal, každý zvláštny a podivný pokrm, aký si dovtedy nevedel ani len predstaviť. Od kambodžských vyprážaných riečnych žiab, cez laoské údené potkany, holuby, až po býčie hlavy a semenníky.
Popisuje to nasledovne: „Fotografoval som takmer 200 bizarných potravín, pričom som sa snažil skoro všetky do jedného aj ochutnať. Keby som to neurobil, cítil by som sa trochu ako podvodník.“
Mal odvahu okoštovať lahôdky ako grilovaného hada na tyči, klokanie chvosty, živočíšnu slezinu, žraločiu plutvu a tokijskú špecialitu treščie spermie. Priznáva, že v skutočnosti je hrdý na to, že ani raz v práci nezvracal, hoci mal k tomu nie raz veľmi blízko.
Ako skutočne chorý zážitok spomína príhodu na trhu vo Vietname, kde fotil polievku zo surovej kačacej krvi. „To bolo jedno z tých jedál, kedy som svoj žalúdok takmer neovládol, pretože keď som videl ako odkrajovali kačacie hlavy a ich krv rozlievali priamo do polievky...“
„Ďalšie nechutné jedlo, z ktorého som sa takmer povracal bol kórejský rybí penis s malými farebnými mäsovými červami, na ktoré som neveriacky zízal, rovnako ako ostatní muži okolo mňa“, popisuje situáciu s úškrnom. „Je to tá posledná vec na svete, ktorú by ste chceli vidieť na tanieri pred vami, je to skutočné hrozné jedlo,“ dodáva.
V niektorých krajinách v športových arénach hryzkajú namiesto párku v rožku kúsky hadov. O nič lepšie nepôsobí ani predstava mäsitej mazľavej morskej uhorky, ktorá pripomína niečo medzi slimákom a uhorkou. A na zaplnenie žalúdku ovčím penisom treba tiež poriadnu dávku odvahy. Alebo poriadny hlad.
Po tom ako Setchfield navštívil rôzne kúsky sveta s istotou vyhlasuje, že v Číne a okolitých ázijských krajinách sú najviac nezvyčajné a najpodivnejšie jedlá, pri ktorých ho často prešiel hlad a položky v jedálničku iba odmietavo spracoval. Vysvetľuje to tým, že oni varia a jedia čokoľvek čo sa hýbe. Vlastne nie vždy to vôbec varia, no jedia úplne všetko, s úsmevom a odôvodnením, že každá časť zvieraťa obsahuje proteín.
Autor svoju prácu na tejto knihe považuje za zaujímavú a obohacujúcu z viacerých dôvodov. „Ľudia na Západe považujú veľa jedla za samozrejmosť, takže je veľmi poučné vidieť ako ostatné kultúry používajú jedlo a ako s ním zaobchádzajú. To čo je u nás považované za „fuj“ môže byť inde „mňam“, doložil.
Vďaka jeho obrovskej expozícii do výstredných kuchýň sám žartuje na svoj účet o tom, že sa o zvieratách, biológií a anatómii naučil za posledných niekoľko rokov viac, ako sa kedy naučil v škole.
Napriek svojmu rýdzo európskemu žalúdku autor po všetkých zážitkoch a skúsenostiach konštatuje, že nie všetky najhoršie vyzerajúce veci musia byť vždy až tak zlé. Dokonca ani pavúky! A priznal tiež, že morského ježka by jedol dobrovoľne znova a znova. Rovnako ako koraly, ktoré sú vraj vynikajúce, pripomínajúce chuť jemných ovocných morských plodov.
Za svoj silný žalúdok vďačí rodičom, ktorí ho naučili zjesť všetko. So smiechom dodáva, že mu svojou výchovou dopomohli k tejto, ako to sám označil, divnej kariére. Nemenej potrebné boli aj povzbudzujúce slová miestnych obyvateľov „je to iba jedlo, potrebuješ ho, aby si prežil“.
A tak dnes Setchfield, spolu so svojim silným žalúdkom, plánuje pokračovať v snímaní rôznych podivných potravín po celom svete, pričom tentoraz sa chystá najmä na ovocie, nosy, očné buľvy a vnútornosti.
Čo dodať na záver? Nech mu chutí...