Grónsko sa roztápa! Ľad sa už neobnoví

Grónsko sa roztápa! Ľad sa už neobnoví

Grónsky ľadový štít je zrejme citlivejší na globálne otepľovanie, ako sa myslelo. Na jeho úplné roztopenie možno postačí nárast teploty o 1,6 stupňa Celzia nad úroveň spred priemyselnej éry. Hladiny morí by tak stúpli o niekoľko metrov!

Stekanie ľadu z najjužnejšej časti grónskeho ľadového štítu do fjordu Sondresermilik. Morény nápadne bez ľadu vidno zvlášť v pravej dolnej časti snímkyStekanie ľadu z najjužnejšej časti grónskeho ľadového štítu do fjordu Sondresermilik. Morény nápadne bez ľadu vidno zvlášť v pravej dolnej časti snímky, Zdroj: Richard B. Alley
Konštatoval to trojčlenný tím, ktorý viedol Andrey Ganopolski z Potsdam-Institut für Klimafolgenforschung (Nemecko). Prvým autorom článku bol Alexander Robinson, aktuálne pôsobiaci na Universidad Complutense de Madrid (Španielsko).

Kritická hodnota oteplenia im vyšla v rozpätí 0,6 až 3,2 stupňa Celzia. Najpravdepodobnejšou hodnotou je však spomenutých 1,6 stupňa Celzia. Dosiaľ sa v Grónsku oteplilo o približne 0,8 stupňa Celzia. Úplné roztopenie tamojšieho ľadového štítu by znamenalo zvýšenie úrovne hladiny morí o niekoľko metrov. To by
ovplyvnilo život stámiliónov ľudí.

(Najväčší „potenciál“ má v tomto ohľade Antarktída, vyše 60 metrov. Príspevok Grónska sa odhaduje na 6 až 7 metrov.) Doba roztopenia väčšiny grónskeho ľadového štítu silne závisi na miere oteplenia. „Čím viac prekročíme prahovú hodnotu, tým rýchlejšie sa roztopí,“ povedal Alexander Robinson. Ak bude ľudstvo produkovať skleníkové emisie v doterajšom štýle, v dlhodobejšom horizonte sa môže otepliť až o 8 stupňov Celzia. V toto prípade by sa pätina grónskeho ľadového štítu roztopila do 500 rokov a celý do 2000 rokov.

Blížime sa ku kritickému prahu

„Toto by nik nenazval rýchlym kolapsom. No v porovnaní s tým, čo sa udialo v histórii našej planéty, je to rýchle. A možno sa už približujeme ku kritickému prahu,“ doplnil. Pokiaľ by sa však oteplenie obmedzilo na 2 stupne Celzia, roztopenie celého grónskeho ľadového štítu by trvalo zhruba 50.000 rokov. Aj pri tomto „bezpečnom“ oteplení by však bolo treba byť v strehu voči rôznym možným nestabilitám.

Ľad už opäť nenarastie

Topenie na východnom okraji grónskeho ľadového štítu. Každý rok sa z rýchlo tečúcej koncovej časti ľadovca Kangerdlussuaq odtrhne veľký počet blokov, ktorých časť skrytá pod hladinou máva okolo 500 metrov. To už sa blíži ku dnu priľahlého fjordu, ktorý je hlboký 700 až 800 metrovTopenie na východnom okraji grónskeho ľadového štítu. Každý rok sa z rýchlo tečúcej koncovej časti ľadovca Kangerdlussuaq odtrhne veľký počet blokov, ktorých časť skrytá pod hladinou máva okolo 500 metrov. To už sa blíži ku dnu priľahlého fjordu, ktorý je hlboký 700 až 800 metrov, Zdroj: J. A. Dowdeswell
Prahová hodnota oteplenia 1,6 stupňa Celzia je voči prechádzajúcemu odhadu 3,1 stupňa Celzia (s rozpätím 1,9 až 5,1 stupňa Celzia) približne polovičná. „Náš výskum ukazuje, že topenie grónskeho ľadového štítu sa pri určitých podmienkach stane nezvratným. Podporuje to predstavu, že ľadový štít je príslovečný vychyľujúci prvok systému Zeme. Ak globálna teplota výrazne a dlhodobo presiahne prahovú hodnotu, ľad sa bude ďalej topiť a už nenarastie znovu – aj keby sa klíma po tisícročiach vrátila do stavu spred priemyselnej éry,“ povedal Andrey Ganopolski.

Ak by totiž povrch dnes 3 kilometre hrubého ľadového štítu topením klesol nižšie, kde je ešte teplejšie, topenie by sa tým len zrýchlilo. Zmenšenie plochy ľadového štítu, ktorý odráža slnečné žiarenie, by okrem toho prispelo k ďalšiemu nárastu regionálnej teploty. Členovia tímu pracovali s počítačovými simuláciami ľadového štítu a regionálnej klímy v Grónsku. Také výskumy sú vždy podmienené a treba ich brať s rezervou.

Na druhej strane iný nástroj prognózovania nemáme. Treba najmä dozrieť, aby vstupné parametre, algoritmy simulovaných procesov i údaje čo najvernejšie odrážali súčasný stav poznania. Andrey Ganopolski s kolegami výsledky simulácie overil dvojako. Jednak sa im podarilo odvodiť dnes pozorované parametre grónskeho ľadového štítu, jednak presne zreprodukovali jeho vývoj počas posledných ľadových dôb. Keď ich model takto dokázal vysvetliť prítomnosť i minulosť, mal by byť dôveryhodný aj pri budúcnosti.

Tak či onak, neustále pribúdajú údaje z meraní na povrchu, z lietadiel i zo satelitov, ktoré poukazujú na mimoriadne dôležitú úlohu polárnych ľadových štítov v globálnej klíme. Alexander Robinson s kolegami uverejnil tieto poznatky predbežne online v časopise Nature Climate Change.