Raketoplány lietajú do kozmu už tridsať rokov. Človek dokonca päťdesiat. Pripomeňme si preto najvýznamnejšie momenty v doterajšom dobývaní kozmu.
Sovietsky Sputnik sa sa 4. októbra v roku 1957 stal prvou umelou družicou Zeme.
Laika, pes, ktorý sa stal prvým zvieraťom v kozme.
Štart vesmírnej lode Vostok na palube s Jurijom Gagarinom.
Jurij Gagarin sa 12. apríla v roku 1961 stal prvým človekom, ktorý sa dostal do vesmíru.
Sovietsky kozmonaut Alexej Leonov. Dňa 18. marca 1965 vystúpil ako vôbec prvý človek do kozmického priestoru.
Zem z obežnej dráhy Mesiaca. Na palube vesmírnej lode Apollo 8 obletel človek prvý raz našu prirodzenú družicu.
Štart misie Apollo 11.
Lunárny modul Eagle misie Apollo 11 smeruje k povrchu Mesiaca.
Astronaut Neil Armstrong sa stal prvým človekom, ktorý sa dotkol Mesiaca.
Sovietsky Saljut 1 sa stal prvou kozmickou stanicou na obežnej dráhe Zeme. Vypustili ho 19. apríla 1971.
Pioneer 10 sa stal prvou vesmírnou sondou, ktorá sa pozrela aj za pásmo planétok a preskúmala Jupiter.
Raketoplán Columbia prvý raz odštartoval do vesmíru 12. apríla 1981. Začal tak tridsaťročnú éru amerických raketoplánov.
Američania chceli tiež svoje vesmírne laboratórium. Stal sa ním Skylab.
Misia raketoplánu Challenger sa 28. januára 1986 skončila katastrofou. Raketoplán sa 73 sekúnd po štarte rozpadol. Nik zo sedemčlennej posádky neprežil.
Sovietska kozmická stanica Mir začala na obežnej dráhe vznikať 19. februára 1986.
Hubblov vesmírny ďalekohľad je jedno z najúžasnejších zariadení určených na skúmanie kozmu. Dňa 24. apríla 1990 ho do vesmíru vyniesol raketoplán Discovery.
V roku 1995 zaparkoval pri ruskom Mire americký raketoplán. Atlantis sa s kozmickou stanicou spojil 29. júna.
Misia Cassini-Huygens je jednou z najúspešnejších misií na skúmanie slnečnej sústavy. Sily pri nej spojili NASA a Európska vesmírna agentúra ESA. Do vesmíru odštartoval 15. októbra 1997, k Saturnu sa dostala v roku 2004.
Americký podnikateľ Dennis Tito sa 28. apríla 2001 stal prvým kozmickým turistom.
Misia Mars Odyssey z roku 2001 priamo dokázala, že na Marse je stále voda.
Budúcnosť dobývania kozmu je pravdepodobne v medzinárodnej spolupráci. Takou je aj projekt Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Trvalo je obývaná od roku 2000.