Objav novej častice môže priniesť aj novú fyziku. Ale aj hmla na Marse, supervýbuch vo vzdialenej galaxii a budúcnosť kozmu. Taký bol týždeň vo vede.
Čo sme si všimli
Poznáme rôzne hviezdne systémy. Niektoré majú jednu hviezdu, iné dve či dokonca tri. Takúto trojhviezdu zloženú z červeného obra a dvoch červených trpaslíkov teraz astronómovia objavili pomocou observatória Kepler. To však nie je prekvapením.
Prekvapením je, že hviezdy zvyčajne produkujú istý zvuk a tento červený obor to nerobí. Astroseizmológovia sa teraz pokúšajú zistiť, čo sa za anomáliou HD181068A skrýva. +Čítajte viac na BBC
Je to možno najväčší výbuch, aký sme dosial v kozme zaznamenali. Vedci si pôvodne mysleli, že sa jedná o obrovskú supernovu.
Neskôr sa ukázalo, že za masívnou explóziou - teda vlastne explóziami - bude iná kozmická katastrofa: supermasívna čierna diera, ktorá pravdepodobne trhá hviezdu v galaxii vzdialenej takmer štyri miliardy svetelných rokov. +Čítajte viac na Science
Zem nie je na obežnej dráhe sama. No dobre, samozrejme že nie je, ale keď už sme tento prehľad venovali vesmíru, za zmienku stojí ešte jedna správa.
Astronómovia na jeseň objavili takmer 400-metrový asteroid, ktorý okolo Slnka krúži po podobnej dráhe ako naša planéta. Počítačové modely teraz naznačujú, že zrážka s 2010 SO16 najbližších dvestotisíc rokov nehrozí. +Čítajte viac na Science
O čom sme písali
Devätnáste storočie bolo storočím, keď sa toho až tak veľa neudialo, povedal nám historik Roman Holec. Špecialista práve na toto storočie a začiatok dvadsiateho je ďalším zo šikovných slovenských vedcov, s ktorým sme sa rozprávali o jeho výskume. +Čítajte viac a pozrite si videodokument
Kvantový svet je plný prekvapení. A teraz tým nemyslíme iba to, že mu málokto poriadne rozumie.
Vedci pracujúci na americkom urýchľovači Tevatron možno objavili novú časticu alebo dosiaľ neznámu silu.
Na vyhlásenia o zrode novej fyziky je ešte trochu priskoro. Podľa pravidiel časticovej fyziky totiž stále nejde o objav.
No ak sa prvé informácie potvrdia, čakajú nás vzrušujúce časy prerábania známej fyziky. +Čítajte viac a pozrite si rozhovor
Predpoklad nie je to isté ako dôkaz. Platí to aj o Marse a prítomnosti hmly. Tú sa podarilo dokázať na snímkach sondy Phoenix, ktoré americký stroj zhotovil ešte v roku 2008. Znamená to ďalší dôkaz prítomnosti vody na naoko vyprahnutej planéte. +Čítajte viac
Aká bude budúcnosť kozmu? Hypotéz je viacero, no najpravdepodobnejšia hovorí o studenom, tmavom a do istej miery aj nudnom svete. Robiť v ňom kozmológiu bude možno problematické, no určite nie nemožné. Lepšia otázka zrejme je, či bude ľudstvo ešte o miliardy rokov jestvovať. +Čítajte viac
Týždeň vo vede je pravidelný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta vedy