Poznatky o pravekých jašteroch sa stále menia. Po novom už napríklad nelovili len cez deň.
BRATISLAVA. Vymreli pred 65 miliónmi rokov, vedci ich skúmajú už takmer dve storočia, no stále sa o nich dozvedáme nové veci.
Napríklad, že dinosaury nemuseli nutne loviť len cez deň, mohli mať len jeden prst a ich éra trvala o niekoľko miliónov rokov dlhšie.
Po kliknutí infografiku zväčšíte.
Žiadny pokojný spánok
Najmä prvý poznatok mnohých prekvapil. Doteraz vedci verili, že v ére dinosaurov boli v noci aktívne len cicavce, kým jaštery spali.
Paleobiológovia z Kalifornskej univerzity Lars Schmitz a Ryosuke Motani však nedávno zistili, že mnohé dinosaury sa správali podobne ako súčasní predátori. Na korisť útočili za tmy.
Podarilo sa im to skúmaním kostí v očiach skamenených dinosaurov.
V noci podľa ich zistení útočil napríklad velociraptor, ktorý sa objavil aj vo filme Jurský park. Britskí vedci zas v Poľsku našli stopy malého dinosaura, ktoré sú staré viac ako 250 miliónov rokov.
Až doteraz sme si pritom mysleli, že prvé jaštery sa objavili desiatky miliónov rokov po permskom vymieraní, keď zomrelo asi 90 percent živočíchov.
Nález však ukázal, že dinosaury prišli na svet už krátko po tejto udalosti. „Je to úplne nová myšlienka a veľmi radikálna reinterpretácia najstaršej histórie dinosaurov," povedal pre BBC Stephen Brusatte, ktorý výskum viedol.
Vedcov prekvapil aj nález, ktorý dokazuje, že mäsožravým dinosaurom sa postupne zmenšoval počet prstov. Z pôvodných piatich mal známy Tyrannosaurus rex len dva, nedávno vedci na severe Číny objavili jaštera s jediným prstom. Ten mu mohol pomáhať pri vyhrabávaní potravy, predovšetkým hmyzu.
Ako prežili obry
Na veľa otázok stále nepoznáme odpovede. Napríklad, ako mohli prežiť najväčšie dinosaury, ktoré vážili desaťkrát viac ako slon a merali až 60 metrov. Žiadny väčší tvor po súši odvtedy nechodil.
Odpovede sa snaží naznačiť výstava v newyorskom prírodovednom múzeu. Zaoberala sa tým skupina 40 vedcov z rôznych disciplín, ktorú viedol nemecký paleontológ Martin Sander.
Žutie zmenšuje
Hovorí, že tieto bylinožravé zvieratá museli denne zožrať až 500 kilogramov potravy. Vďaka dlhému krku sa však nemuseli veľmi hýbať. Dôležité bolo aj to, že jedlo neprežúvali. Nepotrebovali teda žucie svaly, vďaka čomu mohli mať ľahšiu hlavu.
Aj preto sa odvtedy veľkosti týchto tvorov už nikto nepriblížil. „Žutie asi obmedzuje veľkosť tela, na to treba ťažšiu hlavu," poznamenal pre portál Monsters and Critics Sander.
„Slovenský“ dinosaurussa pohyboval ako klokan. Bol to sedemmetrový mäsožravec.
Geologické procesy na Slovensku neboli k pozemskej faune nijako ústretové. Na väčšine jeho územia bolo more až do mladších treťohôr (v súčasnosti máme štvrtohory).
Celé prvohory ležalo územie Slovenska pod hladinou mora a až v druhohorách – v ére dinosaurov – k nám z Francúzska docestoval Karpatský oblúk.
To preto, že na Eurázijskú litosférickú dosku sa tlačila Africká doska. A robí to podnes, preto sa občas v Komárne hojdajú lustre.
Naša doska pritom pod seba pohltila prakontinent Apuliu, ktorý sa pod nami roztavil na magmu a cez sopky nám tu vytvoril Štiavnické vrchy a viacero kopcov na východe.
Za druhohôr bolo na Slovensku živo. To zrejme dinosaurov veľmi nelákalo, keďže vo všetkých okolitých krajinách zanechali za sebou množstvo kostier, no u nás sa našli len tri skamenené stopy vo Vysokých Tatrách.
Podľa paleontológov išlo o dravého štvormetrového jedinca. Pravdepodobne by malo ísť o nedospelého dinosaura druhu Lilensternus.Spolu s chvostom mával však až sedem metrov a živil sa lovením iných, menších živočíchov.
Mal podlhovastú hlavu, solídny ostrý chrup, svalnaté zadné nohy, ktoré niesli váhu tela, a malé predné končatiny, ktoré mu slúžili na manipuláciu s potravou.
Chvostom dlhým ako trup sa vyvažoval podobne ako dnešné klokany. Samcom rástol na hlave dvojitý kostený hrebienok.