Našli experti mikročastíc Higgsov bozón, alebo ho tí nezrozumiteľní fyzici nenašli? O rozlúštení tejto hádanky na konferencii v Paríži kolujú rôzne fámy.
PARÍŽ, BRATISLAVA. Ak sa stretnú vedci na výročnej konferencii, málokedy to zaujíma svetové médiá. Ešte menej často to býva hlavnou témou dňa. Iná situácia však je, ak sa stretnú časticoví fyzici z celého sveta a verejnosť čaká skoro až na zázrak - objav čohosi, čo novinári nazývajú „božská“ častica.
Presne taká je situácia okolo Medzinárodnej konferencie o fyzike vysokých energií, ktorá sa včera začala v Paríži. Špekuluje sa, že vedci by mohli zverejniť niektoré prelomové objavy. Netrpezlivo sa čaká najmä na vyhlásenie amerických vedcov z Fermilabu, ktorí možno v urýchľovači Tevatron našli stopy po Higgsovom bozóne častici, ktorá dáva veciam hmotnosť. Aj keď laboratórium túto informáciu popiera. Svoje výsledky by však chceli predstaviť aj fyzici z európskeho CERN-u, ktorí pracujú na Veľkom hadrónovom urýchľovači (LHC).
Neoverené fámy?
Napodobniť podmienky krátko po Veľkom tresku. To je kľúč k pochopeniu nášho sveta. Preto sa rozhodla Európa investovať miliardy eur do najväčšieho fyzikálneho experimentu v dejinách ľudstva. Vedci tak sledujú čísla a rôzne grafy - výsledky z Veľkého hadrónového urýchľovača neďaleko Ženevy.
Po kliknutí infograf zväčšíte.
Pátrajú po Higgsovom bozóne, poslednej častici, ktorú predpovedá štandardný model a ktorú odborníci stále nenašli. Hľadajú však aj temnú hmotu, dôkazy o symetrii či exotických dimenziách. Samotné zrážky však v LHC prebiehajú len relatívne krátko. Náskok a výhodu tak majú Američania, ktorých urýchľovač funguje 27 rokov. Minulý týždeň však aj tak odbornú i laickú verejnosť prekvapili šumy, že slávneho „higgsa“ možno v Tevatrone spozorovali. Nepredpokladalo sa to, európsky urýchľovač je jednoducho silnejší a väčší. Mal to byť on, kto odhalí takzvaný svätý grál časticovej fyziky.
Fermilab napokon správu, ktorá sa objavila na blogu talianskeho fyzika Tommasa Doriga, dementoval. O podobných klebetách však informoval na blogu aj český teoretický fyzik Luboš Motl.
Supersymetrická Susy
Medzi vedcami sa údajne špekuluje, že okrem objavu bozónu mohli v Tevatrone nájsť aj náznaky o supersymetrii. Platilo by to vtedy, ak by higgsa našli takým spôsobom, ktorý je pre štandardný model nepravdepodobný, no predpovedá ho hypotéza supersymetrie. Tú vedci familiárne prezývajú SUSY, z laikov jej však nerozumejú ani tí, čo majú fyziku ako koníček.
„V médiách fyzici radi prezentujú objav higgsa, božskej častice ako superevolúciu,“ povedal Motl pre SME. „Ale fakticky žiaden profesionál o jeho existencii nepochybuje. Je nepravdepodobné, že Higgsov bozón nie je vôbec. Objav supersymetrie by však bol šok.“ Motl zdôrazňuje, že v jej existenciu verí iba asi polovica časticových teoretikov. „A povedal by som, že menej než jedno percento fyzikov mimo časticovej fyziky.“ Je úplne jedno, kto nakoniec v honbe za slávnou časticou zvíťazí. Tak hovoria vedci aj v európskom CERN-e, aj v americkom Fermilabe.
V skutočnosti sa však naháňačka v poslednom mesiaci ešte zintenzívnila. Fyzici pracujúci v Tevatrone vedia, že modernejší LHC čoskoro urobí ich urýchľovač zastaraným.
Európsky superstroj totiž pracuje pri väčších energiách, v súčasnosti asi trikrát takých ako Tevatron, a to stále nefunguje na plný výkon. V Tevatrone však majú zatiaľ náskok, desaťročia zrážok. Práve preto môžu mať prvé náznaky o higgsovi, definitívny dôkaz však zrejme prinesú až pokusy v LHC.
Prekvapiť nás však môžu odborníci už budúci týždeň. CERN by mal v pondelok usporiadať tlačovú konferenciu, na ktorej predstaví prvé výsledky z urýchľovača. Rovnako v pondelok by mali zverejniť svoje výsledky aj fyzici z Fermilabu. Verejnosť sa tak dozvie, či časticoví vedci čosi našli. A ak áno, čo to vlastne je.