Vedci objavili hnedých trpaslíkov, ktorí sú viac planétami než hviezdami. Na jednom je teplo ako počas slnečného dňa na Zemi.
MNÍCHOV. Je to ešte hviezda alebo je to už planéta? Takúto otázku si kladú astronómovia a astrofyzici po tom, ako Európsky ďalekohľad v Čile a americký Spitzerov vesmírny ďalekohľad objavili zvláštnych hnedých trpaslíkov.
Vedci kozmickým objektom zmerali ich povrchovú teplotu a zistili, že trpaslíci sú rekordne chladní. Telesá na pomedzí hviezd a obrích planét majú totiž nízku povrchovú teplotu.
V jednom prípade je na úrovni bodu varu vody, čiže sa veľmi nelíši od teploty v saune. V druhom, ešte extrémnejšom, je podobná ako počas slnečného dňa.
Nepodarené hviezdy
Hnedí trpaslíci sú vlastne nepodarené hviezdy. Nemajú dostatočnú hmotnosť, aby vlastnou gravitáciou spustili vo svojich stredoch termojadrové reakcie, čo je základné kritérium hviezdnosti.
Na druhej strane sú väčšie, hmotnejšie a žiaria intenzívnejšie, ako obrie planéty. Deje sa tak najmä vďaka zvyškovému teplu z doby, keď vznikli zmrštením plynu.
Jedným z nich je aj hnedý trpaslík CFBDSIR 1458+1013B, ktorého teplotu sa podarilo zmerať ďalekohľadom Keck II na Havaji. Vzdialenosť telesa je približne 75 svetelných rokov od Zeme a povrchovú teplotu má iba asi 100 stupňov Celzia.
Ešte chladnejší
Ešte bližšie však leží hviezdny sprievodca bieleho trpaslíka WD 0806-661. Teleso asi sedemkrát hmotnejšie ako Jupiter, ktoré leží asi 63 svetelných rokov od našej planéty, má povrchovú teplotu len okolo tridsať stupňov.
Oba objekty tak podľa magazínu Science tvoria novú triedu ultrastudených hnedých trpaslíkov, takzvanú Y-triedu. Svojou aj na hnedých trpaslíkov anomálne nízkou teplotou sa však blížia obrím exoplanétam.